|
|
|
|
ZAUJÍMAVOSTI Z MINULOSTI NAŠEJ OBCE
Rok 1903 – Michal Klimáček, člen výboru uvádza, že mestské lampy neriadne sa zapaľujú, horia keď netreba, keď treba nehoria. Navrhuje, aby sa urobil rozpis, kedy majú horieť. 1903 – obec odmieta podmienky
na zavedenie telegrafu. 1904 – uskutočnili sa
opravy verejných ciest. 1904 – Emil Klein, rím.kat.
farár, ako výborník predniesol, že po meste sa v noci rozličné
nedostatky, kriky a bitky zo strany sluhov a paholkov robia, dievky s tovarišmi
sa ja do druhej až tretej hodiny ráno prechádzajú… 1905 – Robert F“orster žiada,
aby krčma a hostinec boli otvorené dve hodiny po polnoci. 1905 – výborník Ján Kohút
žiada, aby sa „krikľavým komédiám“ odoprelo miesto na ríngu a aby
sa presunuli do „Jám“. Na ríngu nech sú len lútkári a divadlo. 1906 – Okresný notár prečítal
nariadenie skrze ustálenia názvu našej obce. Premenovanie nie je nutné.
Ponecháva sa pôvodný názov „MOSSOCZ“, patriace rybníky a majer sa nazývajú
FERENCZMAJER, PETERMAJER, RÓZSAMAJER a CSORNAKO. 1906 – Jozefína Rakús
(babica) žiada podporu od obce na obídenie chudobných rodičiek. 1912 - postavenie striekačkárne
na Starom rade. 1912 – starý cintorín je už
zaplnený a potrebný je pľac na nový zakúpiť. Bolo navrhnuté, aby
sa pri starom cintoríne nachodiace zeme od jednotlivcov odkúpili v cene
100 korún za uhorské jutro. 1913 – navrhuje sa zriadiť
vápenný sklad, aby počas epidémie si mohli obyvatelia zaopatriť vápno. 1913 – plat okresného lekára
v tomto období činil sumu 1600 korún. 1914 – blížila sa cholerová
epidémia. 1920 – obec Mošovce sa stala
zakladajúcim členom MS. Poskytla príspevok 1000 korún. 1921 – plánuje sa stavba
obecnej strážnice, poverený všetkými prácami bol Michal Ballo. 1925 – zriadila sa obecná knižnica,
zbierka na každého obyvateľa bola 50 halierov. 1925 – v tomto období pôsobila
v obci obecná babica, cestár, poštový sluha. 1926 – v Mošovciach bola
zavedená elektrika, ktorú zaviedla spoločnosť Spojené elektrárne
Severozápadného Slovenska v Žilina 1926 – bola zriadená miestnosť
pre poštový úrad v dome č. 34 (konzum) 1928 – v obci bolo 27 lámp
a to 23 verejných, z toho 18 polnočných a 5 celonočných.
Zasvecovanie bolo automatické. 1935 – Z adresára letných
bytov v okrese Turč. Sv. Martin o Mošovciach vyberáme: V tomto roku mali 1576
obyvateľov. V obci sa nachádzala pošta, telefón, telegraf. Taktiež
aj autotaxi. Kúpanie sa prevádzalo v lete v chladných horských
potokoch v Gaderskej doline, alebo v miestnom obecnom štrande.
Turisti navštíviaci našu obec sa mohli stravovať na priváte za 10 –
14 korún denne a za tú istú cenu aj v hostinci Andreja Kollára. Núdzové
garážovanie im bolo poskytnuté za nepatrnú odmenu v pajtách skoro v každom
dvore. Nosičov obstaral obecný úrad za odmenu 8 – 10 halierov za 1936 – Dňa 7. júna o 15.
hod. popoludní bolo slávnostne otvorené kúpalisko, za spoluúčinkovania
miestnej telocvičnej jednoty „Sokol“. Vzhľadom na zásluhy
starostu obce pri budovaní kúpaliska ako aj cesty k nemu, navrhuje sa,
aby cesta bola pomenovaná „Cesta Michala Štarkeho“. Ďalej navrhuje sa
položiť na kúpalisku pamätnú dosku s uvedením mien zastupiteľského
zboru. Kúpalisko a miesto samotné navrhuje sa pomenovať „Tyršovo telovýchovné
zátišie“. Ceny na kúpalisku:
deti ľudových škôl platia za jedno kúpanie 20 halierov, žiaci meštianskych
škôl 30 halierov. Študenti, vojaci, nádeníci a učni do 18 rokov platia
50 halierov, dospelí občania 1 korunu, čo ich oprávňuje použiť
obliekáreň. Sezónny lístok pre rodinu, alebo jednu osobu stojí 50 korún,
sluhovia a slúžky sa do toho nepočítajú. Na použitie osobitnej kabíny
platí sa od prvej osoby 1 koruna, od každej ďalšej osoby nasleduje
ďalší poplatok 50 halierov a platí len na jednu hodinu. Kúpanie sa na
plavárni končí v júli o 21. hodine a v auguste o 20. hodine večer.
Pre večery sobotňajšie sa predlžuje hodina vždy o jednu hodinu.
Dozor máva „kúpelník“. 1936 – naša obec privítala
prezidenta E. Beneša. Menom obce ho privítal starosta obce, menom kraja
poslanec Ján Ursíny a v Kollárovom rodisku Cíger Hronský, tajomník
MS. V tomto roku bola zriadená
aj poradňa pre matky a kojencov a naše ihrisko. 1937 - bola prevedená elektrizácia Dolného
dvora, poštová doprava na Čepčín. Bol postavený za iniciatívy B.
Dvořáčka hangár na lúke „Vyše hradskej“. Na lúke „Kušnierska“
mal byť postavený byt pre chudobných. 1938 – pri sčítaní
ľudu mali Mošovce 1652 ľudí. V tomto roku boli zavedené do
obce žobračenky. 1939 – vybudovala sa nová márnica
na tom mieste, kde bola stará. obecná rada toto zadala Jurajovi Beňovskému,
murárskemu učňovi, ktorý
má postaviť novú márnicu a šopu vedľa nej ako sklad pre obecný
materiál. Stolárske práce vykoná firma Lilge. 1940 – zakúpila sa siréna C.
P. O. Obec sa snažila udržať zdravotný obvod a lekáreň. Spomína
sa, že lekáreň v Mošovciach bola už v roku 1941 – bicyklovanie v obci
v nedeľu a vo sviatok bolo zakázané. 1942 – na kúpalisku boli
vysadené stromy. 1945 – ulica „Révayovská“
bola v tomto roku premenovaná na ulicu „Partizánska“. V obci bol
zavedený telefón. 1948 – úrad MNV sa vysťahoval
z domu č. 255. Firma Telefunken Bratislava zriadila v obci
rozhlasové zariadenie. Zrušila sa funkcia nočných hlásnikov. Obec hodlá
založiť sporiteľňu. 1949 – aktivizovala sa
autobusová linka Mošovce – Martin.
Tento materiál bol čerpaný zo Zápisníc obecného
zastupiteľstva obce Mošovce 1903 –
|
Send mail to petermatula@souparmt.edu.sk with
questions or comments about this web site.
|
